- Toto téma obsahuje 715 odpovedí, 24 hlasov, a bola naposledny upravená pred 6 years, 9 months od
.
-
Príspevky
-
To som ale sklamany ze tie vaky na Lipolky nevydrzali. Ja budem musiet tiez vymysliet nejaky tvrdy obal na Lipolky. Ako som uz pisal som modelar a videl som uz co mozu Lipolky narobit. Behom pol minuty to hori velmi silne niekedy aj skor. Uz sa nam stalo ze aj tvrde steblo vyschnutej travy ci buriny prepichlo jeden clanok a uz to zacalo dymiet.
Al plech by mal články dostatočne ochrániť, kto na to má tak kľudne aj karbón. Možno by nebol zlý aj hrubší kuprextit. Hlavne niečo čo drží tvar a nedá sa prepichnúť. Al je navyše nehorľavý.
LuboN, stalo sa mi to jednoznacne vybitim najslebsich clankov. Ja som pouzival kombinaciu 2 clankov 10Ah 6S paralelne zapojenych cinskych lacnych + 1 clanok 22Ah 5S + 1 clanok 22Ah 5S. Dokopy teda 60V 1440Wh. Po cca 42km trase s vysokym zatazenim som uz pocitoval znizenie vykonu. Domov som sa ale ponahlal a uz som to mal len kratko, cca 1km. Pre istotu som ale este zastavil, skontrolovat baterky a ked som stal, tak uz to dymilo. Mechanicku aj skratovu chybu vylucujem. Jednoznacne moja blbost a uplne vystavenie tych slabsich bateriek. Co sa tyka mechanickej ochrany proti zarezavaniu drziacich napinacich gum, tak baterky som obalil plastovymi L-kami, aby sa nezarezavali do LiPoliek. Napatia som po jazde nemeral, clanky vyzerali hrozivo, velmi som sa s nimi bal akokolvek manipulovat, najma po tom co som videl ako sa to vsetko roztavilo. Tu jedinu zachranenu som dal na nabijacku a dobilo ju v pohodke cca 16Ah z 22Ah nominalnej kapacity. Cize tie silnejsie boli v pohode. Tie cinske zrejme nemali spolu 20Ah ale menej a preto odisli do muky. Z karbonu by som sa bal robit obal, neroztavi sa? Nepraskne pri vysokej teplote? Kuprextit sa mi na to tiez nezda najvhodnejsi, neviem ako by som z neho spajal krabicku. Asi najskor hlinikovy plech. Aspon bude dobre viest teplo z baterii.
Hmm… takže príčina je jasná, mali by sme si z tohto prípadu vziať všetci ponaučenie, súčasní aj budúci ebikeri čo toto fórum čítajú. Ja by som to zhrnul takto:
1. V prvom rade, vždy nejak monitorovať LiPo batériu, voltmeter je absolútne minimum a postačuje len v prípade, že batéria je v 100% stave a všetky články majú rovnakú kapacitu a rovnaký stav nabitia (batéra je vybalancovaná).
2. Pokiaľ výkon slabne alebo voltmeter naznačuje že batéria je pod 20%, ihneď ubrať plyn a batériu nenamáhať veľkým prúdom. LiPo ku koncu svojej kapacity rýchlo zvyšuje svoj vnútorný odpor a riziko poškodenia podbitím či prehriatím rapídne stúpa.
3. Nekombinovať rôzne batérie do série (paralelne je to OK pokiaľ počet článkov a chémia batérie sú rovnaké). Aj v prípade rovnakých batérií je ideálne do série zapájať nové batérie, najlepšie z jednej výrobnej dávky. Prípadne staršie batérie ktoré boli používané naraz a tak majú rovnaké opotrebenie a počet cyklov. Po zložení batérie a vybalancovaní je potrebné urobiť testovací cyklus a skontrolovať, či sa všetky články vybíjajú rovnako aspoň po 3,6V. Potom je možné sa spoľahnúť na údaj voltmetra bez rizika že niektorý článok je príliš vybitý.
4. Nie je na škodu poskladať batériu tak, aby boli jednotlivé LiPo packy aspoň trochu oddelené pre prípad že niektorý sa „nazlostí“.
5. Teplomerom človek nič nepokazí, na ebay sú za babku rôzne s LCD displayom a čidlom na kábliku.
Mít tam BMS, která hlídá podpětí článků, tak má vyhráno. Ale je BMS pro li-pol, která umí dostatečně vysoké proudy a má hodnotu podpětí článku nastavenou nad 2,9V? Vo sjem viděl většinu BMS, tak jsou pro li-ion a tam se často připouští podpětí článku 2,5V, což by u li-pol byla asi smrt.
Páni, bežné BMS fakt stoja za prd keď príde na použitie s LiPo. To že sa na RJ nastaví vyšší limit napätia je k ničomu ak dôjde k podvybitiu jedného alebo niekoľkých článkov (ako v Pivnickovom prípade). Pre LiPo by bol vhodný limit nad 3V, možno 3,3V alebo aj vyššie. Po vypnutí záťaže by malo byť napätie medzi 3,5-3,7V a to je ešte v pohode.
Nedávno som našiel na webe toto:
http://www.bestechpower.com/communicationbms/BMS-D270.html
Je to plne nastaviteľné a komunikuje to cez bežne používané zbernice, prepojiť to s arduinom a bolo by to vyriešené. Výkonová časť by sa mohla obísť, zastaviť vybíjanie ide aj vypnutím RJ takže prúdový limit vybíjania by bol neobmedzený, 25A by pre nabíjanie malo 99% z nás stačiť.Nám e-bikovým LiPolkárom by sa zišiel monitorovací obvod, ktorý je napájaný len počas prevádzky batérie (jazda a nabíjanie) čím odpadá vybíjanie batérie obvodmi počas doby keď je batéria nepoužívaná a tiež by to obmedzilo vplyv na balanc článkov. Malo by to nejaké 2 výstupy kde by napríklad normálne bolo 5V a v prípade vybitia alebo prebitia by napätie bolo na príslušnom výstupe 0V. Zapojiť to tak aby to prerušilo nabíjanie alebo vybíjanie by bolo jednoduché…
Když jsem stavěl mini (36V, 5,8Ah) LiPo pro tříkolku, tak jsem sehnal tohle http://www.linergy-shop.de/product_info.php?info=p526_bms-20a-10s-li-ion—-nr–498—.html . Hlídá podpětí článku naštěstí 3V, ale fakt je, že to je výjimka. Navíc asi málokomu by to stačilo, je to jen do 20A. Ale mě to na tříkolku s malým motůrkem stačilo. Zato na Electře mám BMS se špičkou 60A, ale tam zase pro Headway (LiFePo4) není problém sehnat BMS. Popravdě provozovat něco bez BMS a hlídat si rezervu v baterce si neumím představit. Nechápu, proč není větší nabídka BMS pro Li-pol. Myslím, že zájem by byl. No nic. Řeší náš problém s LiPo, alespoň to Adaptto? Jestli to chápu správně, tak k tomu je bms a dá se nastavit všechno, tedy i napětí podpěťové ochrany článků? Pokud ano, tak asi fakt nejlepší jít do Adaptto. Ono je více důvodů. Popravdě nemít postavenou Electru na Kelly, CycleAnalystu a Headway, tak bych hned šel do Adaptto + LiPo.
Ono ako som už písal keď sa dodržia určité podmienky tak stačí mať správne nastavený cutoff na RJ, a pravdu povediac ja si zase neviem predstaviť jazdu kde by som priebežne nesledoval stav batérie, veď od toho závisí či niekam dôjdem alebo nie… Nepochopím ako môže niekto jazdiť kým mu to nevypne, a potom čo?? Ešte nikdy som sa odnikiaľ nevracal bez motora, vždy si to rozvrhnem tak aby mi to vyšlo.
To Adaptto rieši všetko, je to komplexný systém kde sa dá všetko nastaviť a sledovať. Akurát cena ho predurčuje len na náročnejšie stavby, a tiež mini má 4kW čo asi nepotrebuje každý (obzvlášť k 250W motorčeku, aj keď nastaviť a sfunkčniť to ide).
Chcelo by to nejaký BMS systém s nastaviteľnými parametrami pripojené na niečo ako cycle analyst aby to bolo možné sledovať a nastavovať bez pc… a v rozumnej cene. Keby to nebola tak špecifická vec už by som to skúsil postaviť aj sám. Možno by bola schodná cesta niečo ako to BMS od Bestechu ak by som k tomu mal potrebnú technickú dokumentáciu, ovládať by to šlo cez arduino s displayom.Robikl
Minimum (bezpečné) pro lipolku je 3,3V na článek ovšem na životnost je lepší 3,5V.
Tak že to tvé BMS je taky k prdu.
Není problém sebou vzít GRAUPNER balancer pro 2-6 čl. a sem tam články na zapojené baterii zkontrolovat přes servisní kabely.
Nebo vozit tohle
http://www.rc-zoom.cz/monitor-baterie-s-alarmem/
http://www.rc-zoom.cz/meric-napeti-lixx-akumulatoru-cellmaster-7/No, ja osobne som obmedzil prud na 80A pri 60V. Predtym som mal spicky aj okolo 115A na 44,4V. Cize BMSko by bolo dost drahe, velke a tazke na tieto vykony. Nemam na Kelke nastavene cutOFF, co bola chyba. Myslim, ze to bude uplne postacovat. Zacal by som asi s hodnotou 3,2V a predpokladam, ze skoncit mozem niekde pri 3,0V. Ono pri velkych vykonoch baterku stiahne len na chvilku na tak nizke napatie na clanok 3,0V a pri vypnuti ide napatie ihned hore na rozumnu hodnotu. Pri 3,5V by som z LiPolky vela nevytazil, tak mozno 40% kapacity. Aspon 60-70% by bolo dobre pre solidnu zivotnost. Ale k tomu musim zistit adekvatne vypinacie napatie (s novymi bat.). Bohuzial, na hobbykingu zatial nic nemaju…
Myslím že som našiel riešenie:
http://www.ti.com/product/BQ76940/datasheet/detailed_description.html#SLUSBK23991
Je to integráč ktorý meria všetko potrebné a spína mosfety balanceru a vybíjania/nabíjania, nastavuje sa to cez I2C a tiež je možné odtiaľ digitálne čítať všetky hodnoty. Niečo takéto (principiálne) bude aj v Adaptto BMS module.
Akurát navrhnúť plošák a dať ho vyrobiť, kresliť to teda určite nebudem… A potom cez arduino nastaviť všetky parametre a je „vystaráno“ 🙂
Len či sa do tohto pustím to fakt neviem… Ale stálo by to za to, všetci LiPo e-bikeri to potrebujú a neexistuje to. Potom by som sa už nemusel báť namontovať LiPo batériu komukoľvek 🙂Bobe, rozlišujme prosím napětí v klidu a napětí v zátěži. V zátěži se ti to vypne třeba na 3V, ale v zápětí po odpojední napětí v klidu se rychle vrátí k vyšší hodnotě, která bude bude klidně 3,5V nebo více dle vybití.
LuboN, jasně říct si, že vyjedu baterku třeba jen na 90% a nikdy víc, je také řešení. Pak je možné to provozovat bez BMS, protože vím, že při 90% se ještě nedostanu u žádného článku na minimum. Vcelku proti tomu nic nemám. Jediné, co by mi osobně vadilo, je to modelářské nabíjení baterek. Takže už to je důvod mít BMS. Asi jediná elegantní cesta je pro LiPo tedy to Adaptto. Je to drahé jako prase, ale žijeme len raz. (Ikdyž kdo ví.)
Robikl
To platí spíše u lionek ne u lipolek, u lipolky nemám v zátěži žádný výrazný pokles oproti lionce. Dále mně to omezuje kellka která nedovolí větší odběr pokud je už nizké napětí baterie. Nedovolí spadnutí napětí pod 35V, mám to tak nastaveno.
Jinak opravdu doporučují 3,5V na článek, přečti si to rovnou z toho odkazu.
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.
Komentáre