- This topic has 15 odpovedí, 3 hlasy, and was last updated pred 8 years, 11 months by
.
-
Príspevky
-
Zdravim.
Tak som si povedal ze vytovirm topic o kolektore na ktorom som pracoval. Jedna sa o soalrny koncentrator ktory vyuziva parabolicke zrkadlo nato aby koncentroval slnecne luce do fokalneho bodu v ktorom je umiestnena trubka (medenna/hlinikova). V tejto trubke nasledne cirkuluje medium ktore absorbuje takto ziskanu tepelnu energiu ktora sa da dalej vyuzit. Nevyhoda takehoto systemu je ta ze kolektor sa musi natacat za slnkom. Tento problem je rieseny jednoduchym arduino obvodom, ktory pomocou foto rezistorov dokaze zistit polohu slnka a nasledne pomocou servo motorceka nataca cely kolektor tak aby sledoval slnko pocas dna. Pri konstrukcii som nasledoval navod z http://www.solarflower.org
Tato konstrukcia je z dreva. Momentalne pracujem na novej verzii ktora bude zo zeleza. Prikladam zopar linkov aby ste to mohli vidiet a vyjadrit svoj nazor.
Arduino sun tracker navod
http://mad-science.wonderhowto.com/how-to/make-your-solar-powered-projects-more-efficient-with-diy-sun-tracker-0137747/
Arduino sun tracker test video
Sketchup 3D model noveho kolektoru
https://drive.google.com/open?id=0B68vU6HZ13xUUEVsaTlEeFBDNHMDakujem pekne za kazdy koment.
Ahoj, zaujímavé a užitočné, len som nepostrehol aký súvis to má s elektrobicyklami 🙂 Mimo to by ma ale zaujímalo, aké veľké a ťažké bude zrkadlo s konštrukciou? Koľko energie to spotrebuje na otáčanie za 1 deň? A ako bude využité získané teplo?
Zda sa mi ze ludia co maju radi elektro bicykle by mohli mat radi aj taketo veci tak preto som postol sem. Zrkadlo je lesteny hlinik ktory je velmi lahky. Ma asi 1mm hrubku. konstruckia bude do 20kg. Dalo by sa to spravit aj z hliniku ale bolo by to prilis drahe. Uvazoval som aj nad plastami ale firmy ma od toho odradzali nakolko by to UV ziarenie asi deformovalo. Hlinikovy plech co sluzi ako zrkadlo ma asi 1×1.25 M
Servo motorcek zerie 5-7V podla zataze. Zataz bude minimalna na kolko je cely kolektor otocny na lozisku (da sa potocit malickom). Toto servo bude napajat maly solar a 12v baterka. Najprv mam v plane ziskane teplo vyuzit ako teplu uzitkovu vodu do boileru. Ak sa to cele osvedci a vyrobny proces si ulahcim chcel by som ich spravit XY a roztacat turbinu a generator. To este netusim ako spravim. Mozno Tesla turbinu. V tom by som si rad nechal poradit.A rátal si aj s tým čo sa stane ak sa do toho oprie poriadny vietor? Myslím si že v tom je práve ten najväčší háčik… Inak alternatívne zdroje energie ma zaujímajú, vidím v nich veľkú budúcnosť a najmä nezávislosť.
Já myslím, že super. A existuje nějaký výpočet, o kolik více energie získáš proti statickému panelu? Dále je otázka, jestli to musí mít čidla a nestačí to natáčet dle nějakého časovače, protože sluníčko se pohybuje celkem spolehlivě a na obloze nejančí. Myslím, že kdybys tu věc dokázal vyrábět jako univerzální modul, který by si mohl někdo koupit a aplikovat pro svoje zařízení, tak by o to byl zájem. Pokud to tedy už neexistuje, což by bylo v dnešním světě skoro s podivem.
Robikl, nakoľko to nie je solárny panel, ale parabolické zrkadlo, musí to byť vždy natočené úplne presne k Slnku. Inak by to fungovalo len pár minút z celého dňa 🙂
Ten „hodinový“ strojček nie je zlý nápad, a áno, vyrába sa to, ale tak draho, že sa to vlastne vôbec neoplatí kúpiť 🙂Rozmyslal som aj nad napevno nakodovanym trekovanim slnka. Ale bal som sa ze ak sa mi to rozkalibruje uz to nebude presne. Ale urcite rad vyskusam aj to, vdaka za koment. Cele sa to da vyrobit za cca 50 euro. Najdrahsia vec je medena trubka, arduino a motorcek. Pricom jedno arduino a jeden motorcek sa da vyuzit na viacero kolektorov. V novej verzii odtestujem hlinikovu trubku namiesto medenej. Vykon je asi taky ze dokaze zovriet vodu za cca 2 minuty. Co sa tyka ukotvenia proti vetru tak isto dobry koment. Rozmyslal som o zatazeny spodnych noh ramu zavazim. Ak by naozaj prichadzal neajky uragan tak by to bolo dobre asi cele ukotvit neajkym lankom alebo hrubym spagatom aby stale nepretacalo ten motorcek.
Áno, jedna vec je celé to ukotviť k zemi, na to by mohli stačiť napr. aj betónové „papuče“ , a druhá aby sa to pod poryvmi vetra celé neotáčalo, to je vec riešenia prevodu, ak bude dostatočné sprevodovanie tak to vietor nepretočí. Otázne potom ešte zostáva, či bude motorček vládať otočiť aj „proti“ sile vetra. Nebolo by zlé zvážiť umiestniť to aspoň trochu v závetrí, nakoľko to funguje na Slnko, nie na vietor 🙂
Vdaka Lupto. Mas recht. Sila toho servo motorceku co tam mam je 13kg (dokaze na paku 1cm zdvihnut 13 kg zavazie.) Neviem si to dost dobre predstavit ale asi by to musel byt uragan. Urcite ale je dobry napad rozmyslat nad zavetrim. Dobry napad. Mozno by som to mohol obkolesit s veternymi. Nieco taketo som mal na mysli
http://www.applied-sciences.net/library/zoetrope.php
taktiez dobry napad s tymi prevodami. Ak to ten motorcek nebude zvladat. Dakuejm. Co si myslite o DC motorceka namiesto servo motorceka. mate nejake skusenosti s Arduinom?Joji, pri takejto aplikácii si myslím (ak to bude fungovať na tie fotosenzory) že tam môže byť akýkoľvek motorček (nie sú nutné presné kroky). Číňan má od výmyslu sveta a rovno aj s prevodmi (viď ebay). S arduinom sa hrám necelý rok, mám kopec periférií a niektoré som už pozapájal. Okrem iných užitočných drobností chcem urobiť „centrálny“ mozog k ebiku kde si všetko budem vedieť tlačítkami nastaviť priamo „cez displej“. Z riadiacej jednotky sa tak stane len koncový výkonový stupeň a všetko riadenie preberie arduino. Tým pádom čo sa funkcií týka sa stane obmedzením už len moja fantázia (prípadne programátorská schopnosť) 🙂
Aha, pokud je to parabolické zrcadlo, tak to jo. Mne zajímají spíše fotovoltaické panely, tak jsem si myslel, že jde o ně. Navíc fotovoltaické panely se už vyrábějí i poměrně lehké a pro blázny, kteří tahají za kolem přívěs je to řešení pro zvýšení dojezdu, takže to asi jednou zkusím minimálně u lehotříkolky.
Robikl, pokiaľ je dosť peňazí, váha skutočne nie je až taký problém, (videl som nejaké preteky kde chlapík viezol za sebou klasický panel aký sa osádza na strechu, keby mal na odľahčený ohybný, určite by to bol zásadný rozdiel) skôr sa viac prejavuje problém s plochou, lebo tá nutná je a veľká plocha prináša rôzne riziká v súvislosti so stabilitou. Inak samostatné články, z ktorých je panel zhotovený sú veľmi ľahké, mám ich doma, len sú veľmi, veľmi krehké. Už som videl videá, kde si ľudia zhotovujú „solárne“ lietadlá, ktoré vďaka článkom v krídlach dokážu lietať veľmi dlhú dobu, neporovnateľne viac ako by dokázali len na batériu. Váha samotných článkov v bežnom fotovoltaickom paneli je iba niekoľko percent z jeho celej váhy. Určite by malo význam použiť články s čo najvyššou účinnosťou, aby sa lepšie využila plocha, a viem že niektoré solárne panely majú sklo na povrchu zvláštne upravené, aby dokázalo „chytiť“ viac svetla aj keď dopadá pod šikmejším uhlom, to si myslím že by bolo dosť výhodné nakoľko polohovať panel voči Slnku za jazdy by bolo celkom náročné aj keď nič nie je nemožné odkedy vymysleli Arduino 🙂
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.
