Reakcie
-
Príspevky
-
Je možné že Kelly má nejaké netypické zapojenie. (Inak iskra nie je 25A ak je RJ na 25A. Súvis tam však je taký, že na čím vyšší prúd a napätie je RJ stavaná, tým väčšie kondenzátory v nej sú.) Hodne ovplyvní aj konektor, nie každý iskrí rovnako. A nie zakaždým rovnako. Nám ostatným to častokrát hodí peknú šupu… Raz keď som konektor zapájal potme sa mi dokonca viacnásobným zaiskrením podarilo zblbnúť RJ a šťastie že ma napadlo ju pripojiť na pc a zresetovať na továrenské nastavenie… Už som myslel že je po nej…
Šlo, ale nešlo by to vôbec tak ako chceme 🙂 Kondíky by dostali šupu a hrialo by to jedna radosť. A cez tú ovládaciu elektródu to ide iba zapnúť 🙂
Ale čím by sa napájal ten menič… Ak z hlavnej baterky, tak tam stačí aj odpor… Nie je problém pripojiť odpor a potom zapojiť silové konektory… ale to nie je ako prepnúť vypínač na riadítkach 🙂
Dnes som pridal obvod ktorý po nabití kondenzátorov urýchlene privedie max. napätie na gate. Inak by bolo potrebné dlhšie čakať (5s a viac) na plné otvorenie mosfetu. Ak by niekto dal „plný kotol“ privčas, nevydržalo by to. Možno by to mohlo mať nejaký blokovací signál pre RJ aby sa zamedzilo priskorému zaťaženiu. Napr. signál do brzdového odpájača…Tu je k tomu graf:
červená napätie na gate
modrá prúd cez mosfety
zelená stratový výkon na mosfetochPre nabitie kondenzátorov by to vydržalo, aj keby som tam dal jediného lacnejšieho TO220 úbožiačika.
Zatiaľ to nemá funkciu ochrany proti skratu, najprv chcem v reáli otestovať to čo mám… Aby som neriešil ďalšiu vec, kým nie je dotiahnutá a overená prvá. Pre použitie v praxi bude treba určite dotiahnuť „waterproofing“, toto zariadenie sa s vlhkosťou neznesie.
Tak to verím že takéto zážitky zanechajú v človeku rešpekt… Zapojenie zatiaľ nie je finálne, schému som zatiaľ nemal kedy kresliť, mohol by som jedine dať screenshot zo simulácie. Niektoré súčiastky sa ešte nahradia inými, pre simuláciu to nebolo podstatné, potreboval som len potvrdiť či to principiálne bude fungovať.
Tekže berte to s rezervou, je to len pracovná verzia. Mám ešte v pláne nejaké úpravy a vylepšenia.Teslabike: Áno slúži to na signálové pripájanie batérie k RJ bez iskrenia a prúdových rázov do RJ. Má to byť malé, ľahké a škálovateľné na potrebné napätie/prúd. Videl som už aj hotové, ale to parametrami nevyhovuje viacerým z nás. Je možné že niekde majú aj niečo výkonnejšie, zatiaľ som nevidel.
Pivnicek: Aký priemerný výkon asi máš keď ideš dlhší (výkonovo) náročný úsek?Dusan: ak sme pozerali tú istú tabuľku, tak ten počet fetov bol rátaný za predpokladu že nemajú žiadne chladenie. Rozdiel v tom čo zvládnu bez chladenia a s chladením je obrovský. A verím že lacnejšie je dať tam aspoň kus Al plechu alebo to na niečo kovové primontovať. Potom tých fetov stačí podstatne menej, 2-3 ako som predpokladal by mohli. Tá schéma čo som tam videl je slabá, mám to lepšie vymyslené, mne stačí obyčajný vypínač, všetko prebehne automaticky v pár sekundách.
Dusan: zaujímavé čítaníčko 🙂 Díky moc za link, určite to posunie tento projekt dopredu. Znovu potvrdenie že idem správnou cestou 🙂
SFSF: Má to byť zapojenie vhodné pre každého, nielen pre Pivnicka. Ja ho vyvíjam pre seba aj ostatných, je to užitočné zariadenie. Tvrdíš že všetko už je profesionálne vymyslené a vyrobené, to snáď nemyslíš vážne??? Nie je toto náhodou fórum zamerané na EV, kde je kopec vecí ešte v plienkach a priekopnícka činnosť je vidieť na všetkých frontoch??? Skús toto napísať na ES fórum že čo Ti na to svet povie…
Váha kontaktora predmetná je, je to dosť ťažké aj bez neho, a keby to chcel mať ťažšie, pridá si tam radšej pár LiPo článkov navyše a nie nejakú neforemnú obludu ktorá vlastne ani všetko nerieši…Bežné BMS-ko má kopec mosfetov kôli minimalizácii strát v zopnutom stave a tým pádom aj proti hriatiu. Keby to pieklo zabalené spolu s článkami, asi by to dlho dobre nefungovalo. Nie je tam proste dostupné chladenie. Pripájač batérie takto obmedzený nie je a tak sú prípustné väčšie straty. Môže mať chladič, prípadne byť umiestnený na nejakej hliníkovej súčasti bicykla. Každé zapojenie je špecifické, a správny návrh nevychádza z naučených zovšeobecnených odporúčaní, ale z výpočtov (založených na datasheetoch) a namodelovaní možných stavov pri reálnej prevádzke a zohľadnení vplyvu prostredia.
Dusan: nabitie kondíkov mám vyriešené, to mosfetu neublíži, a po jeho plnom otvorení cezeň kľudne nejaké tie kilovaty môžu ísť. Mosfet v podstate „uvidí“ len prúd, nakoľko bude v plne zopnutom stave. Je jasné že cez mosfet s max. prúdom v datasheete 120A nebudem 120A púšťať (v podstate to je obmedzenie púzdra, polovodič vnútri znesie viac), takže sa použijú dva až tri paralelne, musím ešte prepočítať výkonové straty pri plnom zaťažení a zvýšenej teplote a z toho sa bude vychádzať. Inak chcel by som vedieť, ako dlho môže Pivnicek valiť na tých 6kW, nemyslím si že moje mosfety budú to prvé čo bude horieť 🙂 Reálny priemerný výkon a teda aj prúd bude podstatne nižší.Takže už konečne prichádzame k tomu, že mosfet vie pracovať aj medzi „on“ a „off“. Ostatné je len otázka správneho budenia a časovania, tie kondenzátory v RJ sa relatívne malým prúdom nabijú skôr než by sa čokoľvek mohlo preťažiť. Keď ich ide nabiť malým odporom ktorý niektorí výrobcovia RJ k jednotke pridávajú (alebo aspoň odporúčajú) aby sa predišlo šupám pri pripojení, tak pre nejaký 300W mosfet je to na smiech… Výsledok simulácie: napájanie 90V, kapacita kondenzátorov 2mF: max. prúd pod 3A, max. stratový výkon mosfetu nedosiahol ani 100W. Na zlomok sekundy. Pohoda.
Veď samozrejme, ono si stačí prezrieť datasheet so všetkými charakteristikami a je to jasné… A je kopec iných aplikácií kde mosfet nie je použitý ako spínač.
Ten pripájač zatiaľ vidím na 2 napäťové varianty, povedzme jeden typ pre pohony do 48V (pre napätie max. 60V) a druhý pre pohony od 48 do 72V (max. 90V). Samozrejme iný rozsah možný je. Prúdová zaťažiteľnosť už bude daná len množstvom mosfetov v zapojení.Takže dnes som robil prvú simuláciu a je to lepšie než som čakal. Softstart funguje ako má a vypnutie je okamžité. Pokiaľ by som neriešil rýchlosť vypnutia, celkovo by sa to o dosť zjednodušilo, ale ak by to niekto náhodou šiel vypnúť v „tom najlepšom“… Istota je istota. Ešte si pohľadám na webe aké vstupné kapacity sú na rôznych RJ aby som doladil časové konštanty.
Mosfet nie je spínač on alebo off. Kto toto tvrdí, nevie vôbec o čom hovorí. Tým pádom sú všetky argumenty zbytočné. Mosfet dokáže plynule pracovať v celom rozsahu od zatvorený po otvorený. Odporúčam doplniť si znalosti, nemôžem sa rozumne baviť o niečom s niekým kto tomu bohužiaľ nerozumie (a navyše si myslí, že tomu rozumie lepšie). Prosím nezoberte to nikto ako urážku, skôr ako popud pre zamyslenie a vyhľadanie relevantných informácií. Verím, že s ich pomocou bude menej odpálených súčiastok.
